Prečo hovoriť po rusínsky?

Rusínov ohrozuje blbá nálada. Netreba jej podľahnúť

Rodičia by mali hovoriť v rodine s deťmi po rusínsky, aby sa dozvedeli čo najviac o svojom pôvode. Rozvojom menšín získava celá krajina.

Keď ste v zahraničí a poviete „idem domov", je to jasné. Človek v takej situácii chce povedať, že sa vracia niekam, kde sa narodil, vyrástol alebo prežil detstvo či značnú časť svojho života. „Idem domov" znamená ísť na miesto, ktoré poznám, ktoré má určité hranice a kde žijú ľudia spôsobom, ktorý mi je blízky. Ale najmä, kde sa rozpráva jazykom, akému od detstva rozumiem. 

Keď povie Rusín „idu domiv", čo to znamená? Ide na Slovensko? Do Rumunska? Do Poľska? Na Ukrajinu? Do Srbska? Do Maďarska? Kam vlastne ide Rusín „domov"? Domovina, ktorá by patrila len jemu, neexistuje. Rusíni to majú inak. Oni svoj „domov" zdieľajú. Delia sa oň v rôznych štátoch vždy s iným väčšinovým národom.

 
oo
Po zástavu
Foto: Ivan Čižmár
 

Nepohodlná menšina

Rusíni mali v minulých storočiach možnosť dosiahnuť svoju autonómiu, aj ju dosiahli, ale len na krátko. Veľmi často pomáhali v boji iným národom a veľmi často to bolo tak, že sa potom neraz dali strhnúť ich osudom viac než sami sebou. Napokon si väčšie národy Rusínov aj s ich územiami podelili. No nielen to. V druhej polovici 20. storočia chceli Rusínov ako nepohodlnú menšinu vyhladiť, a to paradoxne práve tí, ktorí sa potom bili do pŕs, že sa dištancujú od nacistických genocíd národov.Za to, že sa túto menšinu vyhladiť nepodarilo, možno poďakovať len pádu Železnej opony pred koncom 20. storočia. A tiež tomu, že Rusíni boli vtedy už mentálne na úrovni 21. storočia – uvedomili si totiž, kto sú a aké práva uznáva demokratický svet. Ale aj to, že s výnimkou azda len jedného štátu nikde v žiadnej krajine nemajú rusínskych zástupcov na takej úrovni, ktorá by aspoň v kultúrnej sfére legitimizovala ich právo zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných i o sebe. Aj preto sa snažia to zmeniť.

Samozrejme, nejde to zo dňa na deň, no jedno pochopili. Ak nemajú vlastný štát, stále majú čosi, čo ich spája, svoj rusínsky jazyk. A aj keby sa nepodarilo viac, už jeho záchrana je obrovská vec. Nahrávajú tomu aj vonkajšie okolnosti – demokratické práva v Európskej únii, ktoré zaväzujú vlády členských štátov skladať účty v tom, ako podporujú rozvoj menšinových škôl, médií či kultúry. Alebo v tom, čo robia pre zachovanie menšinových jazykov.

 
Kojsov    
Kojšov - sviatočný kroj
Foto: Ivan Čižmár
 

Rusíni a blbá nálada

Na Slovensku sa však veci majú horšie, než sa zdá. V dobe, keď sa u nás aj malé národnosti, teda i Rusíni, môžu s podporou Bruselu takmer slobodne rozvíjať, sa objavil nový záškodník. Blbá nálada alebo, inak povedané, akási unavenosť, až rezignácia Rusínov. Prečo? Je tu obrovský tlak pragmatizmu a boja o holú existenciu. A tak mnohí z nich majú osobnú jazykovú dilemu. Pýtajú sa: Na čo sa majú moje deti učiť po rusínsky, keď to ani na štúdium, ani na nájdenie práce nebudú potrebovať?

Ale odborníci upozorňujú, že práve v tejto sfére neplatí priamočiara rovnica: výkon rovná sa automaticky profit. Lebo v materinskom jazyku je skrytá osobná kultúra, je to jedinečná intímna hodnota. Dieťa totiž musí najprv vyrásť z koreňov, z ktorých pochádza, až potom môže dokonale pochopiť nové veci. Preto ak rusínski rodičia učia deti rusínčine, je to nenahraditeľné.

A netýka sa to len rusínčiny, ale hociktorého „malého“ jazyka. Aké je ich miesto v modernom svete? Debatujme o tom a hľadajme ho. Takéto poslanie má aj druhý ročník rusínskeho projektu ČEMERICA 2. Nadväzuje na prvý spred dvoch rokov. V ňom sme rozobrali, aké sú práva a možnosti ochrany národnostných menšín na Slovensku, kto má na ne dohliadať a ako fungujú. V druhom ročníku sa sústredíme na to, aké sú podmienky na rozvoj rusínskeho jazyka a porovnáme ich medzi rôznymi štátmi. A taktiež – ako by sa z toho dalo poučiť u nás na Slovensku.

V sprievodnej informačnej kampani pôjde o to pomôcť pri odstraňovaní deformácií štátnej politiky voči Rusínom, ale aj o to dvíhať povedomie Rusínov, aby sa hlásili o svoje práva a uplatňovali ich ako plnohodnotná menšina. A taktiež, aby sa posilňoval dialóg porozumenia menšín medzi sebou, ako aj s väčšinovými národom.

Táňa Rundesová

> späť

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.