Rusínsky jazyk

Večerné školy rusínskeho jazyka zabrali, záujem rastie

Z minuloročných siedmich stúpol počet večerných škôl na číslo 22. Vyučuje sa už v šestnástich mestách a obciach po celom Slovensku.

Rusínčina vstáva z popola. Večerné školy rusínskeho jazyka vstúpili už do druhého ročníka. Na Slovensku ide pritom o výnimočný projekt. Dôvod? Tretia najväčšia národnostná menšina v tejto krajine, Rusíni, nemajú – okrem niekoľkých malotriedok – štandardné rusínske školstvo. Večerné školy ho v podstate suplujú...

Začnime štatistikou. Vaše Občianske združenie Kolysočka – Kolíska iniciovalo založenie Večernej školy rusínskeho jazyka. Koľko takýchto škôl a tried máte v tomto roku, keď beží už druhá etapa projektu, a koľko ich bolo v prvej etape v roku 2013?
V prvej fáze v roku 2013 sme otvorili sedem večerných škôl a v tomto roku je ich už dvadsaťdva. Tried je však viac – dvadsaťpäť, pretože na niektorých školách máme aj po dve triedy.

Po formálnej stránke sa to podobá na krúžky alebo kurzy?
Nie sú to krúžky, ani kurzy. Učíme naše deti rusínsky jazyk regulárne počas školského roka takmer desať mesiacov, takže sú to školy. A večerné sú preto, lebo výučba prebieha po škole alebo aj mimo školy, napríklad v Prešove, Bratislave a v Oľšavici.

Na rastúci záujem po prvej fáze projektu ste v tomto roku zareagovali otvorením nových škôl na nových miestach. Nakoľko je záujem na týchto miestach stabilný, aby sa triedy udržali?
Počet tried sa dosť mení – vychádza to z ústredného problému našich večerných škôl, a tým je kopírovanie školského roka, zatiaľ čo projekt Úradu vlády sa plánuje na kalendárny rok.

Naplánovať takto fungovanie projektu musí byť veľmi náročné. Ako to vyzerá v praxi?
Teraz v septembri sa napríklad vytvárali úplne nové triedy s novými žiakmi, pretože niekde odišli deviataci, inde štvrtáci... Nikto však nechce počúvať, že robiť projekt na večerné školy – zdôrazňujem školy – rusínskeho jazyka na kalendárny rok je nezmysel. Ale my sme aj tak vďační za túto podporu, lebo deti, ktoré sa zapoja hoci len nakrátko, naučíme aspoň písmená azbuky. Prehĺbiť však samotné vedomosti o našom rodnom jazyku je možné iba dlhodobou a pravidelnou výučbou.

Ktoré mestá a obce tvoria sieť vašich večerných škôl?
Spomínaných dvadsaťdva škôl sa nachádza v Snine, Pčolinom, Uliči, Klenovej, Kalnej Roztoke, vo Svidníku, v Stročíne, Medzilaborciach, Radvani nad Laborcom, Čabinách, Kamienke, Gerlachove, Bajerovciach, Šarišskom Štiavniku, Oľšavici, Humennom, ale aj v Prešove a Bratislave. Proces kreovania nových tried stále pokračuje.  V júni 2014 sme ukončili prvý cyklus, keď sme na siedmich školách začínali od septembra 2013. Na týchto školách sme pokračovali hneď v januári aj s rizikom, že projekt neprejde, pretože by inak učenie rusínskeho jazyka od septembra 2013 nemalo zmysel. Na niektorých ďalších školách sme zase začali v apríli, keďže sme sa už v marci dozvedeli, že projekt prešiel. A inde sme začali až v septembri 2014.
 
Kralova 1
Večerná škola RJ OZ Kolysočka - Kolíska na ZŠ s MŠ v Kalnej Roztoke
 
Celkove treba rátať v projekte s dosť veľkým pohybom detí...
Áno, vo všetkých triedach sa deti menia. Od septembra 2014 nechodia do našich škôl všetky, ktoré do nich chodili od januára či apríla do júna 2014, čo je škoda. Mnohé totiž uprednostňujú práve iné krúžky alebo odídu zo školy. Aj ony chápali učenie rusínskeho jazyka ako krúžok, a nie ako svoju regulárnu školskú aktivitu. A to je kameň úrazu. 

Projekt plne financuje Úrad vlády z programu Kultúra národnostných menšín. Ide o jeden projekt?
Na tento rok sme si podali päť projektov, z ktorých boli štyri úspešné. Zaviedol sa však nový systém – dotácia sa dáva na jednu žiadosť, pričom my máme v jednej žiadosti zahrnuté až štyri projekty. Inak – celý projekt je aj na internete.

Čo sa platí zo získaných financií?
Platíme najmä mzdu 23 učiteľkám, jednému metodikovi rusínskeho jazyka, ktorý ich školí, ale aj iné. Rusínska komisia pri Úrade vlády však v rámci tohto projektu napríklad zamietla odmenu mne ako autorke a koordinátorke projektu, v ktorom pracujem so všetkými učiteľkami, hľadám ďalšie, dohováram veci so starostami a primátormi, aby sme tam mohli učiť na ich školách či obecných úradoch. Takisto bola odmietnutá odmena ekonómke projektu, ktorá musí vystaviť zmluvy, vyplácať odmeny a honoráre a administrovať štyri projekty. Prácu pre Občianske združenie Kolysočka – Kolíska robia všetky jej členky, teda i ja, len vo svojom voľnom čase. Zatiaľ ich neživí. Chcela by som sa všetkým poďakovať, pretože bez nich by sme nemohli napĺňať ideu zastavenia asimilácie Rusínov na Slovensku.

Ďalšie informácie o výučbe rusínskeho jazyka nájdete na www.rusinskyjazyk.sk.

Táňa Rundesová


e-Learning Rusínskeho jazyka


> Lekcia č. 1 > Lekcia č. 11 > Lekcia č. 21
> Lekcia č. 2 > Lekcia č. 12 > Lekcia č. 22
> Lekcia č. 3 > Lekcia č. 13 > Lekcia č. 23
> Lekcia č. 4 > Lekcia č. 14 > Lekcia č. 24
> Lekcia č. 5 > Lekcia č. 15 > Lekcia č. 25
> Lekcia č. 6 > Lekcia č. 16 > Lekcia č. 26
> Lekcia č. 7 > Lekcia č. 17 > Lekcia č. 27
> Lekcia č. 8 > Lekcia č. 18 > Lekcia č. 28
> Lekcia č. 9 > Lekcia č. 19 > Lekcia č. 29
> Lekcia č. 10 > Lekcia č. 20 > Lekcia č. 30
     
> Slovník rusínskeho jazyka    



Tvorca spisovnej rusínčiny: „Tvrdili mi, že z dialektu spisovný jazyk nevytvorím"

Pred 18 rokmi si Rusíni na Slovensku uzákonili svoj spisovný jazyk.  
 
Bola to zdanlivo obyčajná informácia, ktorá sa objavila v slovenských médiách uprostred januára 1995. Správa o tom, že v Bratislave sa v jednom kongresovom centre konala netradičná slávnosť, kodifikácia rusínskeho jazyka. Udalosť mala dátum 27. január 1995, pričom stručné spravodajstvo o nej priniesli denníky SME a Pravda.

 
Pamätná tabuľa kodifikácie rusínskeho jazyka
Pamätná tabuľa kodifikácie rusínskeho jazyka. Rok 2013 Bratislava, ŠD Družba
Foto: Vasiľ Čakurda ml.
 
Efekt snehovej gule
Poznáte to – občas sa vám niečo zadrie do pamäti a pripomína sa so železnou pravidelnosťou. Trúfnem si povedať, že toho 27. januára by na spomínanej kodifikácii nikto z prítomných nedokázal predvídať, aká budúcnosť čaká na rusínsky jazyk a na Rusínov. Ani z pohľadu dneška netvrdím, že by bola jednoznačne žiarivá a prajná. A aké to malo vlastne pokračovanie? Už v nasledujúcom sčítaní ľudu v roku 2001 sa Rusíni tak „prebudili“, že ich počet stúpol o 40 percent a v ďalšom sčítaní v roku 2011 dokonca o 96 percent (oproti roku 1991).

Vždy, keď ku mne každodenný život privanie tieto štatistiky, v pamäti si pripomeniem aj kodifikáciu z roku 1995. Jej neprajníci vyťahovali najmä argumenty o tom, že Rusíni sú len vetva ukrajinského národa a že kodifikovaný jazyk nemôže vzniknúť z nárečia. Narastajúci počet ľudí hlásiacich sa k určitej, hoci aj „malej“, národnosti je však proces, ktorý argumentuje sám za seba. Takže rozhodnutiu Rusínov pokladať sa za osobitný národ im štát, ani úrady, ani neprajníci v tom čase nemohli zabrániť.

 
Obrázok1
Milan Chautur, Paul Robert Magocsi, Peter Krajňák st. Rok. 1995 Bratislava
Foto: Alexander Zozuľák

Tiene minulosti
Vráťme sa však k tomu, čo vlastne predchádzalo tejto kodifikácii, a teda aj roku 1995. K tomu, aby sa vôbec vykročilo smerom k uzákoneniu nového jazyka, prispeli v novodobých dejinách najmä dva impulzy: „nežná revolúcia“ v roku 1989 a zmeny v niekoľkých dôležitých článkoch vo vtedajšej Ústave ČSFR. Po tom, ako v priebehu roka 1990 vzniklo na východnom Slovensku najvýznamnejšie občianske združenie Rusínov Rusínska obroda, zakrátko štát akceptoval aj jednu z jej základných požiadaviek. Šlo o to uskutočniť zmenu v ústavnom zákone o postavení rusínskej národnosti v ČSFR tak, aby sa z oficiálneho pomenovania ´ukrajinská (rusínska) menšina ´vybralo slovo ´rusínska´ zo zátvoriek a uvádzalo sa samo ako ´rusínska menšina´, ďalej aby sa uznali Rusíni za národnosť a taktiež aby sa zrovnoprávnil rusínsky jazyk s ostatnými jazykmi.

Po vzniku Slovenska sa aj do Ústavy SR dostal článok, hovoriaci o tom, že každý má právo slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti, a ďalšie ustanovenia, ktoré hovoria, že národnostným menšinám sa zaručuje rozvoj vlastnej kultúry, právo na vzdelanie v materinskom jazyku aj jeho používanie v úradnom styku, právo rozširovať a prijímať informácie vo svojom jazyku, ako aj zakladať a udržiavať svoje vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

 
Pozvanka
Pozvánka
Foto: Alexander Zozuľák

Prvé signály
Okrem týchto zmien sa však na východe Slovenska rozhýbali aj ďalšie, menej viditeľné, no rovnako prevratné procesy. Od roku 1991 sa už objavujú prvé podnety na spracovanie gramatiky moderného rusínskeho jazyka. Ako hovorí líder vtedajšej kodifikácie, vysokoškolský učiteľ ruského jazyka Juraj Paňko, v máji v roku 1991 zorganizovali učitelia ukrajinského jazyka v Prešove jazykový seminár, kam pozvali aj jeho. Paňko už v tom čase pracoval nad spisovným rusínskym jazykom, na čo ho osobne oslovil vtedajší predseda Rusínskej obrody Vasiľ Turok. Keď však Paňko prišiel na spomínaný seminár ukrajinistov a zmienilsa o pláne s rusínčinou, reakcia bola jednoznačná. Paňko si spomína: „Bolo mi povedané, že z dialektu sa vytvoriť spisovný jazyk nedá. Odpovedal som, že z každého dialektu sa dá vytvoriť, treba však na ňom pracovať.“ Spolu s Paňkom robil v tom čase nad normami rusínčiny aj stredoškolský učiteľ ruštiny Štefan Bunganič a veľký diel práce odviedol aj ďalší významný „otec“ kodifikácie, vysokoškolský učiteľ ruštiny Vasiľ Jabur.
 
Základné minimumspisovnej reči 
Spisovná rusínčina sa na území Slovenska vytvorila z dvoch územne najrozsiahlejších dialektov: východozemplínskeho a západozemplínskeho. Využil sa tak živý hovorový jazyk ľudí z dedín, kde sa udržala najčistejšia podoba nárečia pôvodných rusínskych obyvateľov žijúcich na Slovensku dlhé storočia.
Tím ľudí okolo Paňka a Jabura spracoval a v priebehu dvoch rokov vydal základné minimum nevyhnutné na to, aby sa jazyk vôbec mohol kodifikovať. Boli to predovšetkým knihy upravujúce normy nového spisovného jazyka, slovníky a prvé učebnice. Do januára 1995 tak boli vydané: Pravidlá rusínskeho pravopisu, Ortografický slovník rusínskeho jazyka, ďalej rusínsky šlabikár, čítanka a učebnica histórie Rusínov na Slovensku. Po kodifikácii začali vychádzať po rusínsky aj básne, poviedky, romány, náboženská literatúra a spisovná rusínčina vstúpila aj do mediálnej, divadelnej a úradnej sféry.


Táňa Rundesová
 
 

Zhovárame sa s jedným z tvorcov spisovnej rusínčiny

Niekdajším vysokoškolským učiteľom a lingvistom Jurajom Paňkom: „Mám napočúvaný rusínsky jazyk z celého východu."

                                                  5763aae9395e6791baf653bf502dd810.wix_mp_512
     Juraj Paňko

Ste autorom prvých noriem rusínskeho pravopisu. Ktorý konkrétny dialekt sa stal podkladom pre spisovnú rusínčinu?
Vznikli o tom rôzne diskusie. Ja som začal tvoriť normy na základe dialektu Rokytova pri Humennom a blízkeho okolia.
 
Prečo práve toho?
Je to v rámci rusínskeho regiónu u nás najvýraznejší dialekt. Keď som chodil osem rokov na gymnázium v Humennom, stýkal som sa so študentmi z celého východného Slovenska. Mal som napočúvané rôzne podoby nášho jazyka. Južnejšie používajú výrazy s „u“, napríklad hovoria „pujdu“, zatiaľ čo u nás, severnejšie, sa hovorí viac s „i“, nie „pujdu“, ale  „pidu“. Formu s „i“ som pokladal za prirodzenejšiu. Preto som sa rozhodol pre dialekt z humenskej doliny.
 
Vy ste boli pôvodne rusistom na niekdajšej Univerzite P. J. Šafárika v Prešove, ale k práci nad pravidlami sa k vám neskôr pripojil aj rusista Vasiľ Jabur z Pedagogickej fakulty v Nitre. Ako sa dostal k tejto spolupráci?
S predsedom Rusínskej obrody Vasiľom Turokom sme boli v Nitre aj Banskej Bystrici agitovať učiteľov, aby prišli robiť na nový Ústav rusínskeho jazyka. Jabur súhlasil a pridal sa.Ešte v roku 1992 som vydal Normy rusínskeho pravopisu, tie sa neskôr stali súčasťou Pravidiel rusínskeho pravopisu, ktoré sme už pripravovali spolu. Pri redakcii novín Narodny novinky sa vytvorila šesťčlenná komisia, a tá si rozdelila prácu na Ortografickom slovníku lingvistických termínov. Komisia pracovala pod mojím dozorom, ale už vtedy brali niektoré osoby za základ ukrajinskú ortografiu, ktorá do nášho jazyka nepasovala. S mojím autorstvom vyšiel ešte Rusínsko-rusko-ukrajinsko-slovensko-poľský slovník.
 
Ako sa dívate na vznik spisovnej rusínčiny z dnešného pohľadu?
Robili sme to v podmienkach doby, niektoré časti vznikali príliš rýchlo. Vyžadovali by si opravu aj tvorbu modernejších noriem. No nie tak, aby si ktokoľvek robil nové formy podľa seba. To je neprijateľné. Existujú totiž formy, ktoré sú rusínskemu jazyku bližšie a sú preň logickejšie. Nemožno to robiť hocijako.
 
A deje sa tu niečo také?
Niektorí ľudia si tu odrazu začali robiť normy rusínskeho jazyka podľa seba. Začali doň vnášať prvky iných dialektov alebo rusizmy, ktoré nie sú typické pre náš jazyk. Vnieslo to do celého procesu chaos.
 
Napríklad?
Do uzákonenej formy sa zrazu vnášajú prvky z dialektu ubliansko-sninskej doliny. Myslím si, že to obracia základy rusínskeho jazyka na hlavu. Všetko by mala schvaľovať oficiálna jazyková komisia, a nie komisia zložená z jednej alebo dvoch osôb.
 
Ako si predstavujete riešenie?
Mal by sa do toho pustiť Ústav rusínskeho jazyka na Prešovskej univerzite. Aj komisia je vytvorená, takže by mala pracovať. Samozrejme, nie tak, aby sa do jazyka vnášali osobné predstavy. Určite by sa nemala zmiešavať východoslovanská jazyková skupina so západoslovanskou.
 
V súčasnosti pracujete na veľkom slovensko-rusínskom slovníku, ktorého prvá časť od písmen A po O vyšla v roku 2012. Kedy plánujete dokončenie?
V súčasnosti robím písmeno U a zostávajú V, Z a Ž. To je ešte na rok a pol práce. Svojho času som vyzýval aj iných autorov, aby sa prihlásili a prácu by sme si rozdelili. Ale nie je záujem. Slovník robím na základe pravopisu, ktorý sa uzákonil v roku 1995. Túto lexiku nikto doteraz nespochybnil.


Táňa Rundesová

 

Večerné školy rusínskeho jazyka pre deti i dospelých OZ Kolysočka

Dňa 11. 1. 2013 MV SR zaregistrovalo OZ Kolysočku – Kolísku. Medzi jej zakladajúce členky patria Ľuba Kráľová (štatutárka OZ), Anna Servická, Otília Ferenčíková a Zuzana Konkoľová z Prešova. OZ Kolysočka – Kolíska je otvorené všetkým záujemcom o obrodenie rusínskeho jazyka v najmladšej generácii Rusínov na Slovensku, ale aj iných vymierajúcich nárečí na území východného Slovenska, napr. sotáckeho nárečia v regióne Humenné – Snina. Viac...

Rusínčinu sa učí aj dievčina z Austrálie

Kurzy rusínskeho jazyka vo Svidníku i v ďalších mestách štartujú. Začali sa úspešne.
V rámci projektu občianskeho združenia Kolysočka – Kolíska podporeného Úradom vlády SR z programu Kultúra národnostných menšín. Večerné školy rusínskeho jazyka pre deti i dospelých sme vcelku sľubne rozbehli. Metodik rusínskeho jazyka Mgr. Marek Gaj školí celý september i začiatkom októbra šesť učiteliek, ktoré som oslovila,“ povedala nám štatutárka združenia Ľuba Kráľová. Viac...
 

7041
Ľuba Kráľová so žiakmi

 

Večerné školy rusínskeho jazyka pre deti i dospelých OZ Kolysočka


Pomaly, ale isto sa i tento rok nachyľuje k svojmu koncu a my vo večerných školách rusínskeho jazyka pre deti i dospelých sa začíname chystať na predvianočné koncerty a na malú bilanciu. V niektorých školách už stihli učiteľky za dva mesiace naučiť svojich žiakov celú azbuku (vo Svidníku a v Oľšavici) a inde (v Šarišskom Štiavniku, v Snine, v Pčolinom, v Kamienke a v Prešove) sa výučba azbuky chýli ku koncu. Cieľom 10 hodín, ktoré boli podporené Úradom vlády SR v programe Kultúra národnostných menšín, bolo v prvom rade potrebné naučiť deti čítať a písať v rusínskej azbuke, ktorá sa mierne odlišuje od azbuky, ktorú používajú Rusi i Ukrajinci, i iní východní či juhovýchodní Slovania. Tento cieľ určite do konca decembra 2013 naplníme. Viac...


> späť
 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.